Posledné roky sa asi najviac spomína dopad ropy a všetkých fosílnych palív na ovzdušie a atmosféru. Témou číslo jedna je ich čisté nahradenie.

Ako obyvatelia Slovenska si určite ako prvé všimneme práve solárne / fotovoltaické, alebo ľudovo povedané slnečné elektrárne, a to jednoznačne kvôli ich kvantitatívnemu zastúpeniu medzi všetkými typmi elektrární na našom území. Ale čo to obnáša?

Fotovoltaika je technický odbor, ktorý sa zaoberá premenou slnečného žiarenia na elektrickú energiu. Táto premena prebieha vo fotovoltaickom článku, ktorý je vyrobený z čistého kremíka.

Fotoelektrický jav objavil v roku 1839 vtedy devätnásťročný Alexander Edmond Becquerel. Prvý skutočný fotovoltaický článok bol vyrobený z kryštalického kremíka už v roku 1954. Vzájomným pôsobením slnečného žiarenia a hmoty dochádza k pohlcovaniu fotónov a uvoľňovaniu elektrónov, v polovodiči potom vznikajú voľné elektrické náboje, ktoré sú už ako elektrická energia odvádzané zo solárneho článku do akumulátora, alebo ku spotrebiču. Fotovoltaické elektrárne (FVE) teda dodávajú energiu do distribučnej siete, ktorou sa dostáva ku spotrebiteľovi.

Tento druh čistej energie bol aj vysoko sponzorovaný Slovenskou vládou vzhľadom na plány Európskej Únie – vyrábať do roku 2020 až 20 % energie z obnoviteľných zdrojov, pričom z dielne slovenských politikov vyšiel prvý zákon práve o ich podpore v roku 2009.

Vďaka tomu bola v minulosti výstavba slnečných elektrárni výhodným typom podnikania, kedže výkupne ceny vyrobenej energie boli pôvodne nastavené približne na úroveň 425€/MWh. Pri posledne pripojených zariadeniach je to už len na úrovni okolo 119€/MWh.

Našťastie minimálne z estetického hľadiska je ich výstavba už pozastavená, pretože ich počet už dosiahol svoje maximum. V súčasnej dobe sa ich na území Slovenskej republiky nachádza asi 1800 (vrátane inštalácií na strechách budov)[viď mapa].

Tu prichádza otázka, či nemala byť stavba týchto elektrární regulovaná už v minulosti, pretože napríklad cestou z Košíc do Bratislavy južnou trasou je na každom druhom poli namiesto kukurice alebo pšenice dlhá rada týchto čiernych strašiakov.

Ani vo sne by nám však nenapadlo, že tieto elektrárne by nemali byť prínosom pre túto spoločnosť (aj napriek tomu, že pokrývajú asi len 2% spotrebovanej elektrickej energie Slovenska), no ich situovanie je určite trefou mimo terč.

V okolí mesta Košice je najväčšou solárnou elektrárňou elektráreň pri Čečejovciach, o ktorej sme zisťovali viac. Obec Čečejovce s prevádzkovateľom elektrárne nemá žiaden kontakt, elektráreň je však postavená na pozemkoch v jej katastri. Elektráreň sme boli navštíviť, no na mieste sme nenašli žiaden kontakt na prevádzkovateľa, iba na bezpečnostnú službu, ktorá objekt sleduje cez kamerový systém. Elektráreň má 2 časti postavené na 2 oddelených pozemkoch vzdialených približne 100 metrov. Čo sa týka zabezpečenia, elektráreň je celá ohradená plotom, na ktorom sú senzory sledujúce jeho narušenie. Celá elektráreň je prostredníctvom kamier a počítačov sledovaná na diaľku. Na správu elekektrárne je použitý systém českej firmy První Elektro, ktorý umožňuje pomocou PC softvéru kontrolovať aktuálny výkon elektrárne. Taktiež sa tam nachádza trafostanica od tejto firmy. Kto je prevádzkovateľom elektrárne, sme zistili až po hľadaní na internete - je ním firma PV-Projekt, s.r.o., staviteľom elektrárne bola firma VVings Košice, s.r.o. a samotná stavba bola spolufinancovaná Európskou úniou. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví ustanovil FVE Čečejovce pre rok 2012 pevnú cenu elektriny vo výške 382,61 €/MWh. Fotovoltaická elektráreň Čečejovce má celkový inštalovaný výkon 3897,81 kW.^[1]

Elektráreň sa nachádza na kukuričnom poli, no napriek tomu pravdepodobne nenarúša jeho využitie, kedže jej rozloha sa rovná asi jednej desatine rozlohy kukuričného poľa. Toto je jeden z tých lepších prípadov, ale určite nie tým najšťastnejším, kedže trafostanice v oboch častiach elektrárne vydávajú bzučivý zvuk, ktorý miestnej faune určite nie je po vôli. Ale to v tejto oblasti nie je až také výrazné, pretože o pár metrov nižšie sa nachádza hlavný ťah z Košíc do Rožňavy.

Na záver nám teda ostáva len otázka na seba samých. Chceme mať krásne polia s kukuricou, ale nevyrábať zelenú energiu alebo nechať ten (vo veľkom meradle) malý kúsok pôdy vyrábať energiu? Väčšinu surovín na Slovensko aj tak dovážame a pokiaľ by sme využili práve tie menej úrodné polia na výstavbu fotovoltaických elektrární, určite by to malo väčší osoh ako menej využiteľná hospodárska plodina.

[1] Rozhodnutie úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0713/2012/E-OZ. Spis číslo: 6743-2011-BA

 Poľná cesta vedúca k elektrárni

Zabezpečenie kamerovým systémom

Kontrolná stanica a trafostanica

Autori:
Michal Paulovič, 18 r.
Miroslav Kažimír, 18 r.

Gymnázium sv. Tomáša Akvinského, Košice