Je to už pár dní, odkedy mi pani profesorka Bocanová požiadala, aby som sa zúčastnil olympiády ľudských práv. Ja som, samozrejme, na túto otázku odpovedal kladne a bez zaváhania. Svojím rozhodnutím som sa dostal do úplného neznáma, keďže som sa podobného podujatia nikdy nezúčastnil. Bolo teda na čase dostať do hlavy pár papierov formátu A4 plných učebných materiálov týkajúcich sa takmer všetkého o Európe, Európskej Únii, parlamente a iných orgánoch...
7. februára nadišiel čas krajského kola, ktoré sa konalo na pôde Gymnázia Šrobárova 1. Ako sa v priebehu otvorenia súťaže ukázalo, téma XV. ročníka OĽP sa týkala rodovej rovnosti – teda nič, čo by sa vo veľkej miere objavovalo v mojich študijných materiáloch. S malou dušičkou som teda začal vyplňovať test písomnej časti, ktorý nás súťažiacich preveril nielen z Ústavy SR, medzinárodných dokumentov, ale aj všeobecného rozhľadu. Nasledovala ústna časť, kde sme si vylosovali jednu z 15 tém – moja ruka si vyvolila tému problematiky trestu smrti. Po zhruba 10 minútach vyhradených na ústnu odpoveď a otázky poroty, som dokončil všetky úlohy, ktoré sa odo mňa žiadali a po dlhšej prestávke prišlo vyhodnotenie. Úprimne som očakával, že sa spomedzi zhruba 60 súťažiacich (z toho 8 postupujúcich) odoberiem domov bez výsledku. Keď pán predseda poroty Dr. Kobulský vyhlásil moje meno na 8. mieste, bol som dosť prekvapený...samozrejme, že som ponuku postupu neodmietol a hneď po ukončení som šiel naspäť do školy zdeliť túto radostnú novinu p. p. Bocanovej.
Nasledovalo písanie eseje, ktorej odoslanie bolo podmienkou pre účasť na celoštátnom kole. Zvolil som si tému „Rodová rovnosť – čo jej bráni v tom, aby sa stala realitou?“ písanú v anglickom jazyku.
CK sa tento rok odohrávalo v Liptovskom Jáne, 20. až 22. marca... keď sme s p. p. Bocanovou došli na miesto činu, privítalo nás relatívne pekné počasie, neskôr príjemný hotel a nastal čas mojej prvej súťaže na celoštátnej úrovni. Začali sme hneď v prvý deň riešením rôznych modelových situácií, každý mal 10 minút na prípravu a cca. 15 minút na odpoveď a debatu s porotou. Druhý deň sa niesol v znamení obhajoby už spomínaných esejí a na ktorú sme znovu mali čas 15 minút, avšak už bez prípravy. Na konci toho istého dňa, počas slávnostnej recepcie, porotcovia vyhlásili 12 postupujúcich do veľkého finále a navyše ocenili dlhoročných pedagogických spolupracovníkov súťaže, medzi nimi aj p. p. Bocanovú. Zo štyroch prítomných porôt postúpili prví traja súťažiaci – nakoľko som z mojej 16-člennej skupiny skončil znovu ôsmy, rozlúčil som sa s postupom pred veľkú porotu. V posledný deň súťaže po veľkom finále som bol ocenený za 3. najlepšiu esej mojej témy a to garantom, ktorým bolo Informačné centrum OSN vo Viedni.
Ani som sa nenazdal a nastal čas odchodu. Rozlúčili sme sa Liptovom a ja som bol rád, že som si mohol podať ruku s ľuďmi ako Dr. Prof. Miroslav Kusý, stretnúť sa s Dr. Sylviou Porubänovou a v neposlednom rade nadviazať pár kontaktov s mojimi kolegami, nielen z Košického kraja...som samozrejme rád, že som neodišiel s prázdnymi rukami a mám možnosť sa na túto súťaž budúci rok vrátiť.
(autor: Eduard Kudla 3.D)
