Skúšali ste sa niekedy zamyslieť, kam zmizne voda, ktorú ste si pustili z vodovodného kohútika? Doposiaľ to ani mňa veľmi netrápilo, ale teraz to už jednoznačne viem, pretože v jeden mrazivý, ale slnečný októbrový piatok sa skupina maturantov z geografie na čele s pani profesorkou Alicou Živickou vybrala na exkurziu do čističky odpadových vôd v Kokšov-Bakši.
Celú exkurziu nám spríjemňoval zamestnanec čističky, ktorý nám postupne vysvetlil všetky fázy čistenia odpadovej vody. Najviac sme sa síce pozastavovali nad tým, že je tam smrad a špina, ale zvládli sme to. V tento deň bolo pomerne chladno, tak sme sa čudovali, prečo odpadová voda nezamŕza, keďže sa nachádza v areáli , ktorý je dlhý približne 3 km a jeho rozloha je 50 hektárov. Boli sme informovaní, že táto voda má počas celého roka približne 10 – 15 ºC a zaujímavé bolo aj zistenie, že farba splaškovej vody sa počas dňa mení. Ráno je takmer priezračná, lebo ľudia nevyprodukujú veľké množstvo odpadovej vody, ale okolo 16. hodiny postupne tmavne. Určite sa vo vás vynorila otázka, či sa v takej čističke niečo našlo. Boli tu nájdené rôzne veci od dokladov či peňaženiek cez chladničky až po zvieratá, čo sme mali možnosť vidieť aj my na vlastné oči. Aj toto je istý spôsob ,,znečistenia“. Preto by všetci ľudia mali uvažovať, čo hádžu do vody či kanála, alebo ju iným spôsobom znečisťujú. Veď teraz tu jednoznačne patrí otázka, že kde sú časy, keď sa naši starí rodičia mohli napiť z potoka? Skúsme sa nad tým zamyslieť a snažme sa chrániť tú vzácnu kvapalinu, ktorá sa nám pomaly ale isto míňa.
Soňa Moskáľová 4.D
