V hluku ticha Košíc sme okolo siedmej ráno nabehli na vlakovú stanicu. Času nazvyš sme veľa nemali, preto po príchode posledného spolucestujúceho sme zamierili smer vlak. V momente, keď sme zbadali jeden z najnovších, najkrajších, poschodových vlakov, zrak sa nám odtrhol a vsugerovali sme si „to nebude náš vlak.“ Ani sme sa nestihli spamätať a div sa svete, jednou nohou sme stáli na prízemí vlaku, keď padla otázka videnia cesty z Košíc do Prešova z vtáčej perspektívy. Nakoľko každý poznal odpoveď, všetci sme vybehli do výšin 1. poschodia.
Kilometre utekali, a niekoľko slov našlo svoje miesto. Vlak vystriedala prešovská mestská hromadná doprava a po nej nás už čakal pešobus. Podrážky pešobusu sa však nezdali dostatočne bezpečné pre daný povrch, miestami podobný vyleštenému sklu. Naše blúdivé kroky, po prekonzultovaní trajektórie ich budúceho pohybu s niekoľkými cestou stretnutými, dorazili na miesto diania, ZŠ Sibírska.
Počas nasledujúcich hodín sme sa dozvedeli dôležité informácie potrebné k zapojeniu sa do medzinárodnej kampane Litter Less – Menej odpadu. Prekvapili nás neznáme pojmy, ktoré sme mali spolu s ostatnými zúčastnenými rozlúštiť, teda ich význam. Bola to zaujímavá spolupráca, ktorá nás naučila, že nie vždy musí starší vedieť to, čo mladší nevie.
Po šťastlivom príchode autobusom do Košíc sme sa rozpŕchli. Dnes už máme isté idey o tom, ako bude vyzerať naša taktika zapojenia sa do súťaže.
Ďakujeme pani profesorke Živickej za nápad zapojiť sa do tejto súťaže a jej čas.
(autor: R. E.)
