Kedysi dávno cez jarné prázdniny, keď ostatní študáci spali do desiatej a maturanti tlačili do hlavy posledné kúsky gramatiky sme sa my, šarmantní GTAčkari rozhodli vydať sa na cestu do francúzskeho Francúzska. 24 hodín strávených v autobuse s prudko akustickým dietkami z Michaloviec sa nám nakoniec vyplatilo- pohľad na Eiffelovku pri vychádzajúcom slnku stál za to. Po vyšliapaných 668 schodoch to už síce bolo iné kafé, ale aj tak stále čarovné- čakal nás totiž Paríž. Popri Sainte-Chapelle, Notre Dame, Invalidovni, voňavému múzeu parfumov, galérii impresionistov, Moulin Rouge a Montmartri sme sa stihli aj dvakrát objaviť v telke- raz sa natáčal nejaký anglosaský film a raz sme stihli výročie obetí vojny v Ázii. Maximálne zničení sme večer zaľahli a tí, ktorým sa ráno chcelo vstávať sa o deviatej dostali ku Mont Saint-Michel- opátstvu na polostrove, ktorý pravidelne zalieva príliv. Pozreli sem si ho, ochutnali sme rôzne fajnotky, kúpili magnetky, pohľadnice a templársky meč a pobrali sme sa ďalej. Navštívili sme Saint-Malo, korzárske mesto aj s pôvodnými hradbami.

Na tretí deň stvoril Boh svetlo, čo Normandia oslávila ako jeden z troch slnečných dní v roku. Ako správni morskí vlci sme sa rozhodli preplávať rieku Honfleur- samozrejme na člne a vetrom vo vlasoch. Potom na nás už čakala prílivová elektráreň a Étretat- malé mesto s veľkým nadhľadom- najmä vďaka skalnatým zrázom, ktoré sme vlastnonožne vyšliapali, nasledujúc prúžkovaný dáždnik Pána Uja, aby nás omráčil výhľad a normandský vietor. Pokukali sme po okolí a sadli do autobusu, ktorý nám zaviezol až do Rouenu- miestu, kde pred 500 rokmi upálili Johanku z Arku. Opäť sme spali ako zarezaní a čakal nás posledný deň. A nastala noc a nastal deň štvrtý- Paríž. A začali sme s Versailles- prehliadkou čačaného zámku Ľudovíta XIV. a znova sme sa vrátili do Paríža. Tentoraz sme navštívili Louvre- pozreli sme Grékov, Rimanov, Monu Lisu a aj keď sa niektorí z nás mierne stratili, nakoniec ho skončilo happyendom. Prešli sme sa po Víťazný oblúk a dali sme si polnočný rozchod na Champs- Elysées- kde bolo na prekvapenie toľko ľudí ako v celých Košiciach za deň. Asi okolo polnoci sme sa všetci unavení zložili na sedadlá v buse, zapchali uši slúchadlami aby sme nepočuli michalovecký kurník a zaspali sme ako mŕtvi... V každom prípade to bol jeden z najúžasnejších týždňov a aj keď sme boli zničení ako Berlínsky múr po ´89, bolo nám úplne perfektne- keď budem môcť, určite sa tam vrátim .

Viac fotografií nájdete vo fotogalérii.

ucia Mitrová, ex 4. A