V predposledný marcový deň sme sa vybrali na púť do Poľska. Vďaka sčítanému pánovi šoférovi a jeho vtipným historkám z ciest nám čas rýchlo ubehol. V Krakove nás privítali mierne prehánky, no ani tie nám neubrali z chuti poznávať. V prvý deň sme prešli množstvo kostolov, napríklad ten dominikánsky a aj samotné historické centrum. Krakov je mesto neobyčajné, ktoré dýcha históriou. Otec Rafael sa postaral o množstvo nezabudnuteľných zážitkov z nových informácií. Po celom dni sme prišli do malého mestečka. Mesto ako každé iné, len v diaľke vidíme akési svetlo. Autobus nás vyviezol na menšie parkovisko. Čakala nás teplá večera a už len oddych. Ráno bol pohľad na ubytovanie úplne iný. Za denného svetla Kalwaria Zebrydowska vyzerala oveľa majestátnejšie. Centrum tvorilo akési upravené átrium, v blízkosti bol Boží chrám, jedáleň, kaplnka a malý obchodík so suvenírmi. V piatok sme navštívili Oswienćim. Miesto, ktoré je najväčším cintorínom na svete. Po dopoludní strávenom vo Wadowiciach sme sa teda presunuli do tohoto, napohľad nenápadného, dnes moderného, no desivého mesta hrozných činov. Neviem si predstaviť podmienky ani život v tábore. My, mladá generácia, veru máme o čom rozmýšľať. V sobotu ráno nás zobudili lúče jarného aprílového slnka. Pred nami bol krásny deň strávený v centre Krakova. Výborná príležitosť minúť vreckové. Avšak, po nákupnom maratóne nás čakala krížová cesta. Táto mala 26 zastavení a 6 kilometrov chôdze v teréne. Táto „túra“ ma tak duchovne posilnila, že patrí k jednému z najväčších zážitkov vôbec. Bola to šanca spoznať okolie a taktiež priateľa v núdzi, pretože väčšina z nás si nevzala so sebou vodu. Posledný deň bol oddychový, navštívili sme soľnú jaskyňu Wieliczku. Svätú omšu sme mali v krásnej kaplnke asi 600 metrov pod zemou. Takáto púť bola skvelou príležitosťou pre oddych a uvedomenie si priorít, obzvlášť teraz, pred Veľkou Nocou.

Lucia Balogová, 1.B

FOTO: Laura Brziakova, 1.B​