Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: „Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!“ Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: „Strávi ma horlivosť za tvoj dom.“ Židia sa ho opýtali: „Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?“ Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Pobyt v Jeruzaleme - Keď bol cez veľkonočné sviatky v Jeruzaleme, mnohí uverili v jeho meno, lebo videli znamenia, ktoré robil. Ale Ježiš sa im nezdôveril; on poznal každého a nepotreboval, aby mu niekto vydával svedectvo o človekovi. Sám totiž vedel, čo je v človeku. (Ján 2, 13 - 25)

Dnešné evanjelium rozpráva o tom, ako sa Ježiš nahneval. Ale pred necelým týždňom sme čítali, ako Ježiš vraví, aby sme neprechovávali hnev. Takže spáchal Ježiš teraz hriech? Stratil nervy? Alebo to bolo v tejto situácii v poriadku?

Možno nám pomôže objasniť situáciu svätý Pavol. "Hnevajte sa," píše, "ale nehrešte!" (Ef 4, 26). Takže je aj taký hnev, ktorý nie je hriechom. V skutočnosti je niekedy hnev jedinou správnou reakciou na situáciu. Napríklad máme plné právo hnevať sa nad hriechmi, akými sú potrat, rasizmus, sexuálne zneužitie alebo obchodovanie s deťmi. Ale zároveň, nech sú tieto hriechy akokoľvek pohoršujúce, neoprávňujú nás hrešiť. A tu sa dostávame na koreň našich motívov. Ako nás učí svätý Tomáš Akvinský: "Ak sa človek nehnevá, ak je dôvod hnevať sa, je to nemorálne." Prečo? Pretože "hnev hľadá dobro spravodlivosti".

Hnev namierený proti nespravodlivosti nie je hriechom; naopak, je primeraný! Jednoducho ho musíme kontrolovať rozumom a súcitom. Vyjadrenie hnevu je prijateľné, ak vyplýva z túžby obnoviť spravodlivosť a poriadok - napríklad ak chceme pokarhať hriech alebo dať v našej rodine veci na poriadok. Musíme si len dávať pozor, aby nás hnev neopantal alebo nezatienil naše povolanie milovať a odpúšťať.
V Ježišovom prípade bol jeho hnev odpoveďou na nespravodlivosť, ktorú spôsobovali ľudia tým, ako sa správali v chráme. Bol to ovládaný hnev, veď hneď nato pokračoval vo svojej službe hlásania a učenia s pokojom, istotou a jasnosťou.

Je v poriadku hnevať sa - kým plne ovládame seba i svoje emócie. Takže ak sa najbližšie pristihneš pri tom, že sa hneváš, urob všetko pre to, aby si spojil svoju reakciu s rozumom, láskou a pokorou. A keď si už povedal všetko, čo bolo potrebné, urob všetko pre to, aby si situáciu vyriešil a v čo najväčšej možnej miere obnovil vzájomnú lásku a dôveru.

Pane Ježišu, nauč ma, ako sa hnevať bez toho, aby som hrešil.

(meditácia z časopisu Slovo medzi nami)