Počuli ste už výraz „FLAPPERS“?
No, ak nie, ani sa nečudujem – nepoznali sme ho ani my*... až kým sme tento výraz neobjavili na hodinách angličtiny venovaných obdobiu 20-tych rokov 20. storočia v Spojených štátoch amerických.
*my = skupina anglického jazyka 2A1 (z tried 2. A 2.B)
Pri vyhľadávaní informácií o tomto období na internete sme popri iných zaujímavých informáciách (ako napr. fenomén Ford) narazili aj na spomenutý výraz „flappers“. Zistili, že je to označenie životného a módneho štýlu obdobia po 1.svetovej vojne, ktorý sa vyznačoval svojskou módou, účesmi, noblesou a šarmom, jazzovou hudbou, tancom charleston. U nás ho často označujeme výrazom RETRO. Surfovali sme odušu ďalej a objavili zvláštne čaro tých rokov. Tento štýl na nás zapôsobil až tak, že sme si želali preniesť sa do tých čias... Nič ľahšie! Po konzultáciách s internetom, mamami, babkami a domácim šatníkom sme sa vymódili ako flappers dámy (a pán)!
Výsledok? Stálo to za to! Užili sme si zábavu, „pričuchli“ k obdobiu, dokonca jemne nacvičili hit 20-tych rokov – tanec charleston. A hoci sme najprv neprejavovali nadšenie pri zmienke o jazze alebo sledovaní „chaplinovky“, zistili sme, že netreba neznáme vopred odmietať, lebo by sme mohli o niečo prísť. Asi aj preto sme si radi vypočuli (a dokonca sa pokúsili aj spievať) niektoré hity obdobia (napr. Summertime od Georgea Gershwina). A tiež preto sme si na ďalšej hodine namiesto plánovanej krátkej ukážky Chaplinových grotesiek z vlastnej vôle radi pozreli síce totálne starý, nemý a čiernobiely, ale neuveriteľne hlboko ľudský film Kid. A v súlade s jeho podtitulkom „Film s trochou úsmevu a možno aj slzou“ sme sa aj schuti zasmiali, aj nám pri ňom zvlhli oči.
Na záver uvediem len otázku študentiek, ktorá podľa môjho názoru vystihuje zážitok z hodín o tomto období: „Je aj v Košiciach nejaký klub, kde by sme mohli ísť oblečení v tomto štýle a kde hrajú hudbu z 20-tych rokov?“
