„Bože, ty si môj Boh, už od úsvitu sa viniem k tebe.
Za tebou prahne moja duša,
za tebou túži moje telo;
ako vyschnutá, pustá zem bez vody.“
(Ž 63)
Advent je obdobím očakávania, túžby po Bohu. Je to obdobie, ktoré je nám dané, aby sme sa naučili čakať alebo aby sme sa naučili žiť v očakávaní a nežiadali ani nezískali hneď to, čo chceme, aj keby to bol sám Boh a pohľad na jeho tvár (Cencini).
Advent nás učí Máriinmu čakaniu. Ona zotrvávala v očakávaní deväť mesiacov... A celé stvorenie s ňou... Aby bola naplnená hlboká ľudská túžba po LÁSKE. Ani menej, ani viac, ... deväť mesiacov ... Túžba nenájde svoje skutočné naplnenie vtedy, ak ju my samy chceme urýchliť. Ono čakanie nás učí pokore a pochopeniu, že LÁSKA sama pozná svoj čas... Tak sa vyznanie Šalamúnovej snúbenice stáva aj našim vyznaním: „Zaprisahám vás, dcéry jeruzalemské, na srny a lane na poli: Nezobúdzajte ani nerušte lásku, kým sa jej samej nezachce (Pies 2,7).
Advent je obdobím, ktoré nás učí čakať...
