Toto motto spája všetkých žiakov na našom gymnáziu! GTA žilo, žije a žiť láskou stále bude.

Štvrtáci nám to dokazovali štyri roky. Teraz nastáva čas, keď opustia bránu školy a výjdu do ulíc, kde im nikto nebude ukazovať tú správnu cestu! Nikto im neukáže, ktorá z ciest k šťastiu a vzdelaniu je tá správna, ale verím, že GTA ich za štyri roky naučilo hľadať a nevzdávať sa aj napriek odbočeniu na zlú cestičku, alebo potknutiu o nejaký kamienok. Aj tu, na GTA, škole, ktorá je naším domovom sa nám veľakrát stáva, že sa potkneme, alebo sa „pošmykneme“ na tých strmých, ale predsa dosť širokých schodoch, ktoré nám dovoľujú dostať sa z prízemia stále vyššie a vyššie! Takto je to aj v našom živote.

Prišli na Gymnáziu ako nič netušiaci mali prváčikovia, ktorí sa najprv prechádzali opatrne a so strachom v očiach na prízemí, ktoré im dodávalo istotu, že nemôžu padnúť. Začali spoznávať nových spolužiakov, profesorov, spoznávali tajné chodby školy, ale začali postupne hľadať priateľov, ktorí pre nich boli oporou celé štyri roky. Ako čas plynul, ani sa naši štvrtáci nenazdali a ocitli sa v druhom ročníku. Jeden druhého už poznali lepšie, poznali a vedeli, čo od koho môžu očakávať. Začala sa prejavovať ich kreativita pri odkladaní písomiek alebo ústnom skúšaní. Nastalo veľa nezhôd, hádok, ale po všetkom zlom prišlo odpustenie. Veď GTA žije láskou! Postupne jeden druhého poznali, boli kamarátmi nie len v škole, ale aj v uliciach veľkomesta. Tie pevné kamarátstva, dobré vzťahy, to silné puto lásky a dôvery ich previedlo cez tretí ročník.
 

Malí prváčikovia sa ani nenazdali a z prízemia sa dostali na najvyššie poschodie našej školy. V ich očiach sa objavilo šťastie, spokojnosť, ale určite aj smútok, že našu školu opúšťajú. Začiatok roka bol rovnaký ako každý iný. Ale postupom času, čím sú bližšie k dňu, kedy opustia bránu našej školy, nášho vrátnika, ktorý pre nich ostane už len "Ujo Grus", si uvedomujú, že GTA sa pre nich stane len spomienkou! No ako v piatok na oficiálnej rozlúčke zaznelo „Vy ste tu doma“ tak to aj ostane! Pre našich štvrtákov budú brány školy stále otvorené!

Neskôr vymenili svoje prvácke rúcha za obleky a krásne šaty v ktorých sa ukázali aj na rozlúčke. Nastal čas, keď svoje žezlo odovzdávajú tretiakom, ktorí budú tí najstarší žiaci, ale nikdy nenahradia miesto, ktoré vypĺňali štvrtáci v srdciach žiakov, profesorov, v srdci GTA!. Pevne verím, že štvrtáci na nás nezabudnú a budeme v ich živote stále tou veľkou súčasťou.

Ostávajú už len spomienky na všetko, čo za tie štyri roky zažili. Spoločné študentské sväté omše, vtipné hlášky spolužiakov aj profesorov, smiech nad rozčuľovaním sa profesorov, školský bufet, rôzne spoločne výlety a úlety.

Naši štvrtáci môžu odísť z GTA so vztýčenou hlavou, lebo sa naučili prijímať a dávať to, čo každý potrebuje - Lásku! Prekonali hranice svojej odvahy, naučili sa odpúšťať, prijímať svoje chyby a ukázali svoju jedinečnosť, kreativitu, svoju krásu! :)
Neostáva mi nič iné, len Vám popriať veľa úspechov na maturitných skúškach a v cestách, ktorými sa ďalej budete uberať!

B. Begálová, 1. B