„Volám sa Pavol Berinšter a v „krátkosti“ vám opíšem našu cestu do Ríma na blahorečenie Jána Pavla II., ktorú organizovala naša škola GTA.

Takže, naša cesta začala pri škole (kde bol odchod). Najprv bola prezentácia. Potom všetci účastníci púte dostali rozpoznávacie batikované bielo-modro-červené stuhy, vyrobené na našom gymnáziu. No keď sa toto všetko skončilo, tak sme nastúpili do autobusu a vyrazili smerom na Maďarsko, cez Slovinsko do Talianska. Vo večerných hodinách sme boli v Budapešti. Prešli sme cez ňu pomerne rýchlo ( ja som Budapešťou prechádzal veľa ráz, ale vždy len cez deň; no večerná Budapešť vyzerá najlepšie). Na ďalší deň sme už boli v Taliansku, kde sme mali asi trojhodinovú zastávku v Padove. Prešli sme mestom a mali sme možnosť prehliadky chrámu sv. Antona Paduánskeho. V bazilike je hrob a aj relikvie sv. Antona . Celá bazilika bola nádherné vyzdobená. Po prehliadke chrámu sme sa pohli ďalej smerom na Rím. Keďže medzi nami – pútnikmi – bol aj kňaz, počas cesty z Padovy do Ríma sme spolu slávili sv. omšu v prírode. Okolo piatej večer sme sa dostali k Rímu, kde už bol nával áut kvôli blahorečeniu v nedeľu. Asi po pol hodine v tlačenici áut sme dorazili na miesto nášho nocľahu. Bol to augustiniánsky kláštor- oratórium (niečo na ten štýl ako saleziáni v Košiciach). V pôvodnom pláne bola večerná prehliadka Ríma, ale z časových dôvodov a (asi ) všetci ľudia boli unavení, tak sme radšej išli nabrať síl. Spali sme na zemi v triedach. Spacáky, karimatky, varné konvice nám urobili dobrú službu. Ráno v sobotu sme mali sv. omšu o 6:15 hod. v tamojšej kaplnke. Potom sme sa zbalili a batožinu naložili do autobusu. Pri sebe sme si nechali len najnutnejšie veci, ktoré sme potrebovali ( jedlo, pitie, doklady +karimatka a spacák ). Spacák a karimatku sme potrebovali kvôli tomu, že v sobotnú noc budeme spať pod šírim nebom, umelecky povedané. Potom sme sa presunuli do dominikánskeho kláštora Santa Sabina (kde bol pekný výhľad na Rím a záhradu).Tam nás čakala naša slovenská sprievodkyňa (ak si dobre pamätám, pracuje v slovenskej sekcii Vatikánskeho rádia). So sprievodkyňou sme pochodili hodný kúsok Ríma.“

Veronika Mihalovičová: „Prešli sme historické miesta ako Koloseum, Rímske fórum, pamätník prvého panovníka zjednoteného Talianska Viktora Emanuela II, známy ako Oltár vlasti, Panteón, Fontánu di Trevi, Piazzu Navonu, baziliku Santa Maria sopra Minerva, kde je pochovaná sv. Katarína Sienská, učiteľka Cirkvi a fra Angelico, obaja členmi dominikánskej rehole, Anjelský hrad a ukončili sme to v úplne inom štáte - vo Vatikáne. Časť Námestia sv. Petra pred bazilikou bola už uzavretá. Organizátori robili posledné úpravy pred nedeľnou slávnosťou. Stretli sme tam ľudí z rôznych končín sveta. Niektorí z nás mali možnosť navštíviť aj Vatikánske rádio, kde nás pozval otec P. Dufka SJ. Popoludní, sme sa už ponáhľali na antický štadión Circo Massimo, aby sme mali dobré miesto počas večernej vigílie. Nakoniec sme boli úplne vpredu a mali sme úžasný pohľad na všetko, čo sa dialo. Vďaka inštitúcie pre pútnikov ORP, dobrovoľníci nám rozdávali potravinové balíčky, vodu, ovocie a tiež sviečky a malé svetielka na večernú modlitbu. Keďže sme na štadión prišli o niečo skôr a do začiatku chýbalo pár hodín, krátili sme si čas pozorovaním skupinky mladých Rimanov, ktorí tancovali a spievali nábožné pesničky. Bol to zaujímavý pohľad, ako mladí prejavovali svoju vieru. K nim sa pripájalo stále viac a viac ľudí, až kým sa nezačal program. Počas neho sme si vypočuli svedectvá ľudí, ktorí mali k Jánovi Pavlovi II. najbližšie: kardinál Dziwisz, jeho osobný sekretár, bývalý hovorca Vatikánu Dr. Joaquín Navarro-Valls a uzdravená rehoľná sestra Maria Simon-Pierre. Kardinál Dziwisz rozprával, ako spoznal profesora Wojtylu počas svojich teologických štúdií. „Wojtyla sa vždy po prednáškach išiel modliť. Keď sa vrátil z kaplnky, nám študentom sa zdalo, že sa naozaj s niekým stretol; že sa stretol s Pánom. Tento obraz mám dodnes pred očami. Takýto bol celý jeho život. Ako neskôr plynuli roky jeho pontifikátu, jeho modlitba bola čoraz viac kontemplatívna a zároveň otvorenejšia pre svet. Ján Pavol II. nás učil modliť sa.“ Hlavný bod programu bol ruženec svetla, ktorý sme sa modlili spolu s celým svetom prostredníctvom videomostu cez Krakov, Tanzániu v Afrike, Lurdy, Mexiko a Fatimu v Portugalsku. Po ukončení vigílie na Circo Massimo presunuli sme sa do kostola sv. Agnesy na Piazza Navona, ktorý bol s ostatnými šiestimi kostolmi otvorený celú noc. Bola to tzv. Biela noc Ríma. V kostoloch bola eucharistická adorácia, spevy, rozjímania a možnosť sviatosti zmierenia. Aj niektorí z nás využili túto možnosť, ale väčšia časť bola taká unavená, že sme spali na schodoch pred kostolom. O pol štvrtej ráno sme však boli všetci na nohách, pripravení putovať za Svätým Otcom Jánom Pavlom II. na Námestie sv. Petra.“

Pavol Berinšter: „Ulice smerujúce k Námestiu sv. Petra boli plné pútnikmi, ktorí ako my, včasráno sa snažili dostať čo najbližšie k niektorej veľkoplošnej obrazovke. Všade bolo nespočetne veľa ľudí a bolo už nemožné si chytiť dobré miesto. Po náročnom a bezvýslednom hľadaní sme sa presunuli k Lateránskej bazilike. Dostali sme sa tam okolo pol šiestej ráno a nebolo tam ani nohy, takže sme si našli skvelé miesto pred veľkoplošnou obrazovkou postavenou na námestí pred bazilikou. V bazilike bola o siedmej a o ôsmej sv. omša, tak sme sa vystriedali. Priestor pred obrazovkou pomaly zapĺňali pútnici. O 10:00 hod. začala slávnostná pontifikálna sv. omša s aktom blahorečenia Jána Pavla II. Námestie pred Lateránskou bazilikou bolo maximálne plné.“

Veronika Mihalovičová: „Sv. omšu sme teda sledovali z námestia pred Lateránskou bazilikou, kde na nás konečne po dvoch upršaných dňoch zasvietilo teplé slniečko. Po vyhlásení pápeža Jána Pavla II. za blahoslaveného a po odhalení jeho obrazu, všetci sme hneď zabudli na únavu a útrapy celej tejto púte, pretože túto našu obetu sme vynaložili kvôli jednému úžasnému človeku, ktorý je svätý už teraz. Po skončení slávnosti, mali sme v pláne uctiť si relikvie nového blahoslaveného. Napokon sme to vzdali z časových dôvodov, keď sme videli tisíce pútnikov prichádzať k rakve Jána Pavla II. Napriek tomu sme boli šťastní, plní nezabudnuteľných dojmov a hlavne, povzbudení vo viere. S požehnaním Benedikta XVI., naplnení Božími darmi a sprevádzaní prítomnosťou nového blahoslaveného, sme sa šťastne vrátili domov. Tu sa snažíme posolstvo nášho blahoslaveného pastiera odovzdávať ďalej. Blahoslavený Ján Pavol II. oroduj za nás.“

Poznámka: Paľko Berinšter bol našim zodpovedným vlajkonosičom. Statočne plnil svoju úlohu; vďaka nemu sme sa pomerne rýchlo presúvali a najmä nestratili (česť výnimkám). Vďaka, Paľo .

Viac fotografií nájdete tu.