„Novembrové chryzantémy, drobučký dážď smútok nevyprší.
Nikto nie je sám, nikto nie je sám,
stretáš svojich predkov, tu v nás žije všetko.“

Slová piesne M. Gombitovej boli blízko podvečernej atmosféry na cintoríne Rozália. Miesto plné stretnutí v modlitbách, teple sviec i farebných kvetín prijalo i skupinu dievčat, ktorá v tichu modlitby myslela zvlášť na tých, na ktorých už nik nemyslí...