Náhodný ostrov s náhodným menom Jeff a na ňom desať ľudí, ktorí na prvý pohľad nemajú nič spoločné. Obyvateľmi sme sa stali my, dievčatá a chlapci z internátu pri GTA a veľmi rýchlo sme zistili, že čosi máme predsa len spoločné – záujem prežiť, prinajlepšom v mieri.
24. januára 2019 večer sme sa v priestoroch dievčenského internátu popasovali s naoko nezmyselnými pravidlami hry, ako napríklad povinnosť každé ´´ráno´´ piť paradajkový džús, alebo sa zdraviť výlučne „Blaho krajine!“. Zažili sme zmanipulované voľby a gradáciu nezmyselných zákonov. Ich porušenie viedlo k vyhosteniu do tmavej triedy plnej strastí. V očiach sme mali otázky a v ústach pachuť nespravodlivosti.
Akonáhle sme si uvedomili, že na vlastnej študentskej koži zažívame zjemnený pocit radikálnej vlády, začali sme organizovať tajné prevraty a podpultové petície. Chceli sme zmenu, vykúpenie, no pomoc bola v nedohľadne.
Keď prišiel čas na reflexiu vo vyhnanstve, oveľa viac sa nám odhalilo za hlúpymi zákonmi a zmanipulovanými voľbami. Zažili sme horký radikalizmus. Zhodli sme sa, že každý jeden z nás je vďačný za život v demokracii. Učiť sa z chýb našich predkov je dnes dôležitejšie ako kedykoľvek predtým a náš osud je len v našich rukách. Osobne som bola očarená spôsobom, akým hra predviedla radikálne prvky a dala nám pocit nesvojprávnosti už len skrz paradajkový džús. Ak by som mala volebné právo, po tomto zážitku by som už určite neváhala ho využiť. Ďakujem za tento zábavný a oči-otvárajúci zážitok.

Soňa Tomčíková, EGJAK Košice