„ … na chválu a slávu jeho milosti, ktorou nás obdaroval v milovanom Synovi.“ (Ef 1, 6)
Dnes patrí už k základným vedomostiam psychológa, že dieťa túži a nezaobíde sa bez láskyplného docenenia a prijatia rodičom. Mám priateľku, ktorá ako dieťa žila v rozhádzanej a ťažkej rodine. Od otca sa jej nedostávalo uznania a pochvaly. Dnes táto žena bojuje s extrémnymi alergickými reakciami, ktoré nevyvoláva žiaden alergén. Jednoducho, telo má alergické reakcie, no na nič konkrétne alergické nie je. Bojuje samo so sebou a lekári hovoria, že sa zbláznilo. Kvôli stresu z mladosti.
Niečo sa v synovi deje, keď počuje od otca: „Som na teba hrdý.“ Deje sa nielen na úrovni emočnej ale i fyzickej. Keď dcéra od neho počuje: „Vždy budeš mojou krásavicou,“ celá jej bytosť reaguje.
Niečo obdobné sa odohralo na púšti, keď Ježiš od Otca počul: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie.“ (Mt 3,17). Až toto vedomie Ježišovi dalo plnú silu začať svoju službu a bez neho by ju vykonať nemohol. Skôr ako urobil svoj prvý zázrak, Otec ho uistil, že je Jeho milovaný Syn.
Možno to prijímame o Ježišovi. On je Jeho milovaný Syn, no nie my. Priateľ môj, pravdou je, že Ježiš prišiel pre nás [gr. “hyper”: namiesto, ako zástupca]. Rovnako ako náš zástupca, namiesto nás, v našom mene zomrel a prijal plnosť Otcovho prijatia. Prijal ju rovnako ako náš zástupca, v našom mene a dáva ju nám.
V Jeho milovanom Synovi nás obdaruváva. Chce, aby sme si spomenuli, že v Ňom sme aj my milovaní synovia a dcéry a má v nás zaľúbenie. Boh nás vidí ako svoje milované deti a nimi aj sme. Chce, aby sme každodenne kráčali v tomto vedomí, aby sme v ňom odpočívali a na ňom stavali.
Tvoj otec alebo mama ti mohli zabudnúť dať najavo, že ťa milujú, že majú v tebe zaľúbenie. No tvoj nebeský Otec na to nezabúda. Bez tohto neustáleho vedomia nebudeš môcť žiť život, k akému ťa Boh povoláva. Keď sa budeš báť, že svojim hriechom stratíš Božie zaľúbenie, dovolíš diablovi odtrhnúť ťa od životodarnej vody, bez ktorej nebudeš môcť vyrásť na mohutný strom nesúci dobré ovocie. Budeš iba pohadzovaný strachom, obavami, neistotou. Ak by mala byť Jeho láska závislá na tom, ako sa správame a aký výkon podávame, potom nám všetkým beda!
Práve preto ale Boh chce, aby si vedel, že si Jeho milovaný a vždy ním budeš, pretože Ježiš svoje dielo dokončil a ty si v Ňom. Nič ťa už neoddelí od Jeho lásky a to je pevný základ, na ktorom môžeš stáť!
Keď budeš odpočívať vo fakte, že si Bohom milovaný, tvoj život zaplaví Jeho pokoj, Jeho uzdravenie, fyzické aj emočné, Jeho požehnanie duchovné i materiálne. Nebudeš sa báť vstúpiť do boja s akýmkoľvek Goliášom, vybojuješ veľké bitky a dobiješ veľké územia.
