Na vlastné oči sme počuli, na vlastné uši videli umenie, ktoré sa nám na jedno popoludnie odhalilo spoza rúška tajomstva. Slovami baníka, bolo tam všetko. Umenie a krása, zábava a smiech, ba aj umelcom príznačná improvizácia. Niektorí to voláme spontánnosť srdca, iní to nazývajú schopnosť motoricky reagovať na vnútorné impulzy mozgovej kôry. Avšak položme si ruku na srdce a úprimne sa spýtajme sami seba. Čo je na umeleckých stretnutiach najdôležitejšie? Tí, ktorí ste označili možnosť „c", máte bod.
Sú to samotní umelci, ktorí osobne prítomní dodávajú umeleckým akciám nádych umenia. Pekné je, že aj ten umelec je len človek. Nič zvláštneho. Dve oči, medzi očami nos, pod nosom ústa, a ďalej to už poznáte ... Bolo nás tam, ej veru dosť. Dosť na to, aby sme zabavili prítomných škôlkarov, našich obľúbených malých kamarátov. Ani detský krik, ani drak či princezná zakliata do skladby by nedokázali zapáliť plamienok tvorivosti v mladých dušiach s perom či štetcom v rukách, keby ony samy nevnímali celým bytím umenie vanúce pomedzi nás.
Produktom všetkých prvkov, ktoré sa spolu stretli je kôpka malieb, kôpka slov a jedinečná chvíľa, kedy sme spoločne zistili, že jedno umenie nie je deliteľné tromi.
UMELECKÝ NÁLEZ zo dňa 24. jún 2013 19:00
(Zapísal: Ondrej a kol. zaslúžilých umelcov 3.7.2013)
