„Boh je priateľom mlčania. Všimnite si, že príroda, stromy, rastliny a kvety rastú v tichu. Všimnite si, ako sa nebo, slnko a mesiac nečujne pohybujú. Aj my potrebujeme byť ticho, aby sme sa mohli dotknúť duše.“ Matka Tereza.

Keďže to, čo sme zažili na Landarte, sa nedá popísať slovami, sa budem snažiť vysvetliť myšlienkami.

Bol to maturitný štvrtok, keď nás sr. Blažka vzala do Kavečian. Hm, vyzerá to jednoducho, no už len tá cesta a príchod, to boli zážitky. Začali sme to celé modlitbou pri strome, kde sa táto tradícia opakuje už niekoľko rokov.

Nehľadiac na školu, naše problémy a starosti, sme nechali vládnuť našu fantáziu. Príroda vtedy bola ako čisté plátno, kde sme mohli maľovať to, čo sme mali na srdci. Ako všetko dobre, tak aj náš výlet sa pomaly, ale isto skočil. Pobalili sme si ruksaky, zahasili oheň a išlo sa na najbližšiu zastávku.

Áno, celé sa to nieslo v tichu. Ukázali sme prírode čo do nás Boh vložil, lebo „krása obklopujúca človeka spätne vplýva na jeho vnútro.”

Sepeši 1.C

 FOTO: Šimon Sepeši, 1.C

V Praze je blaze! Toto mi prebehlo hlavou pri pohľade na miesto, kde som sa ocitla, hoci ešte mierne rozospatá a poznačená nočnou cestou vlakom. Predo mnou sa objavil obraz vlakovej stanice sčasti historickej, sčasti modernej. Avšak to bolo to najmenej, čo na nás v Prahe čakalo. Začali sme hneď zhurta. Najprv sme vybehli (doslova vybehli) na Hradčany, obkukali Chrám sv. Víta, Prezidentský palác a pokochali sa výhľadom na stovežatú. Cestou dole na Malú stranu sme navštívili Chrám sv. Mikuláša a Panny Márie Víťaznej. Ubytovanie splnilo najtajnejšie sny. 10 z nás čakal meštiansky byt z konca 19. storočia, krásny výhľad na domy na Ipáku - ako nazývajú ulicu I. P. Pavlova domáci. Ostatní boli ubytovaní v priestoroch malebného dominikánskeho kláštora v centre mesta. Prvý deň sme sa stihli prejsť aj po Karlovom moste, ktorý sa majestátne vinie ponad rieku Vltavu, videli sme slávnu stenu Johna Lennona, žlté tučniaky na Kampe a dych berúcu vyhliadku z Petřína. Dohromady sme prvý deň prešli 23km. Na druhý deň nás čakal Kláštor premonštrátov na Strahove. Po jeho krásne zreštaurovaných priestoroch s galériou, po záhrade s vyhliadkou na celú Prahu a po úžasnej knižnici nás previedol otec Damián. Bežný smrteľník takúto možnosť nemá. Za to vďačíme otcovi dominikánovi Rafaelovi. Mali sme možnosť obdivovať barokové či neoklasicistické prvky, ktoré hrdo zdobia pražské kostoly stojace na každom rohu. Kto mal chuť na niečo pod zub, mohol ochutnať tradičný guľáš či preslávené trdelníky so zmrzlinou, šľahačkou a jahodami. Na Staromestskom námestí nás zabavil švédsky umelec, ktorý predvádzal svoje akrobatické prvky so žonglovaním. Okúsili sme expozície Národnej galérie a zastavili sme sa v budove Tančíci dum, kde na nás čakala expozícia komiksov. Teplé pražské večery sme zakončili oddychom, rozhovormi a dobrým jedlom a cestou domov v nás doznievali príjemné spomienky a zážitky. Teda áno, v Praze nám bylo blaze!

Ďakujeme p. učiteľke Mahuliene Krištanovej a p. Pitoňákovej za zorganizovanie tejto jedinečnej exkurzie.                                       

                                                                                                          Lucia Balogová, 3.B

Dňa 14.11.2017 sme sa my prváci vybrali spolu s pani profesorkou Krištanovou a sestrou Blažejou na exkurziu do Budapešti. Cestovali sme skoro ráno autobusom, aby sme toho mohli vidieť čo najviac z umenia a kultúry v Maďarsku.  

Naša prvá zastávka bola Rybárska bašta, ktorá so sebou niesla aj nádherný výhľad na celé mesto. Po nekonečnom fotení sme sa presunuli do galérie plnej obrazov a sošiek, kde sme strávili 2 hodiny. V galérii nám už dosť vyhladlo, preto sme sa presunuli do centra mesta, v ktorom bolo veľa reštaurácii. Mali sme rozchod a tak sme využili čas na jedenie a nákupy. Naša nasledujúca zastávka bola Bazilika svätého Štefana, ktorá nás ohromila nádhernou architektúrou. Videli sme aj večerné mesto s krásne vysvietenými mostmi. Ukončili sme to večerným spevom na hlavnom námestí v Budapešti, kde si nás každý natáčal.

Exkurziu sme si veľmi užili a chceli by sme týmto poďakovať pani profesorke Krištanovej a sestre Blažeji, že sme sa mohli zúčastniť tak nezabudnuteľného výletu.

Annamária Varcholová, 1. D