Uvedené slová pochádzajú z Mariánskej prefácie a boli použité ako dominikánske heslo v roku 1656. To, že sú tieto slová tri, nám pripomína Najsvätejšiu Trojicu ako prameň spoločenstva. Sv. Dominik de Guzman zažíval veľmi intenzívny vzťah k Trojedinému Bohu. Trávil v modlitbe celé dni a celé noci. A vďaka tomu, že prežíval veľkú lásku k Bohu, túžil, aby tajomstvo Božej zachraňujúcej lásky spoznali všetci ľudia.
Svojimi CHVÁLAMI – viedol rozhovor s Otcom, Synom a Duchom Svätým. Odkázal nám modlitbu breviára, modlitbu čítania Svätého písma, modlitbu ruženca, ale i dôvernú osobnú modlitbu.
Svojím POŽEHNANÍM v tomto svete rozvíjal dobro a umenšoval zlo. Žehnal každým skutkom milosrdenstva. Bol nablízku chorým, smädným, pocestným, prenasledovaným, núdznym, ... Bol známy svojím súcitom a láskou k chudobným.
Svojím KÁZANÍM nasledoval Ježiša, ktorý pozýval ľudí na Božiu svadobnú hostinu v jeho kráľovstve. Na túto hostinu sú pozvaní všetci. (Mt 22,1-14). Milosť slova je veľký dar, ktorý dokáže premieňať životy.
Vzdávanie chvály, vďaky, požehnanie a velebenie nezaslúženej dobrotivosti Boha, ktorý sa stará o svojich synov a obšťastňuje ich plodmi zeme a všetkými dobrami. Toto vzdávanie chvály a požehnanie vymedzuje trojitý vzťah: vzťah k Bohu, vzťah k blížnym a vzťah k svetu.
V kontexte dominikánskej školy nadobúda pojem KÁZAŤ špecifickejší význam. Znamená to spolupracovať so sestrami dominikánkami pri výchove a vzdelávaní tak, aby bolo pôsobenie učiteľov a nepedagogických zamestnancov preniknuté kresťanskou vierou. Celé spoločenstvo dominikánskej školy je pozvané podieľať sa na tom, aby žiaci boli schopní prijať a odovzdať evanjeliové posolstvo.
