Streda
V stredu poobede sme výnimočne nenacvičovali. Jedna polovica sa rozhodla stráviť popoludnie v svojich rodinách a ostatní sme sa stretli na miestnom kúpalisku, kde sme chceli hrať volejbal, lenže nemali sme k dispozícii sieť. Väčšina z nás si na kúpalisko plavky nezobrala a preto sme sa zabávali hraním futbalu, hádzaním lopty a inými hrami, ktoré sme naučili aj našich nemeckých kamarátov. Zapáčila sa im najmä hra Nohy, ktorú si ihneď osvojili. Po dvoch hodinách na kúpalisku sme sa vybrali, ako takmer každý deň, do miestneho parku k rieke Ems.

Štvrtok

O ôsmej ráno sme sa stretli pred školou, kde po nás prišiel autobus. Pridala sa k nám aj malá skupinka nemeckých žiakov a spolu sme uháňali naprieč cestami západného Nemecka do Műnstera. Pred stanicou sme videli toľko bicyklov pokope, ako ešte nikdy. O pol hodinu sme nastúpili na vlak do Kolína. Prechádzali sme aj mestom Wuppertal, o ktorom sme sa učili len na hodinách nemčiny. Hneď ako sme vystúpili z vlaku, do očí nám udrel gigantický kolínsky Dóm. Pred ním sme sa rozdelili na dve skupiny (tí čo sa učia nemčinu a tí čo nie), pričom každá mala vlastného sprievodcu. Poprechádzali sme sa po meste, spoznali románsky a gotický sloh, ktoré dokopy tvoria jedinečné architektonické dielo. Dozvedeli sme sa niečo z histórie maskota kolínskeho futbalového tímu, príbehy o storočnej vode, mali sme možnosť navštíviť svetoznáme čokoládové múzeum, archeologické nálezisko so zvyškami židovskej synagógy či posledné zachovalé domy, ktoré prežili druhú svetovú vojnu. Jeden z najkrajších zážitkov bol pre mnohých nádherný výhľad na mesto z veže Kolínskeho Dómu, ktorá mala cez 150m a 500 schodov. Po krásne prežitom dni sme sa unavení vrátili naspäť do Warendorfu, kde už nás čakali naše nemecké rodiny.

Piatok

Tento deň sme začali svätou omšou v kostole sv. Jozefa v okrajovej časti Warendorfu. Nemeckej omši sme síce veľmi nerozumeli, ale hneď po jej skončení sme si zaspievali pár pesničiek a zahrali na orgáne. Potešili sme tým kňaza a hneď potom sme pokračovali v prípravách na nedeľňajšiu omšu a vystúpenie. Poobede si každý po svojom doprial trocha oddychu a zábavy. Stretli sme sa až večer na usadlosti neďaleko Warendorfu na spoločnom slovensko-nemeckom večere. Spoločný futbal, veľká trampolína a hudba, to všetko sa postaralo o nezabudnuteľný večer.

Sobota
Stretli sme sa až o pol jedenástej, lebo po včerajšom večierku bol kdekto unavený. V opustenej škole sme boli sami a preto sme mohli mať nerušenú generálnu skúšku. Poobede mal každý osobitný program.

Nedeľa
Ráno sme sa stretli na omši , ktorú sme sprevádzali hudbou a spevom. Dokonca aj hrou na orgán. Po omši sme sa rozišli z úmyslom sa naobedovať, znovu sme sa stretli až pred našim finálnym vystúpením. Pred začiatkom programu bol každý pochopiteľne nervózny. Všetci si chceli svoje vystúpenie ešte pred začiatkom programu vyskúšať. Nervozita však bola zbytočná, každý podal bezchybný výkon, ktorý bol ocenený potleskom. Na záver zaznela spoločná pieseň, ktorá bola “zlatým klincom večera“. Po nej nasledovala ďakovná reč oboch zúčastnených strán. Postupne sme sa rozišli s pocitom dobre vykonanej práce. Zvyšok večera sme si užili v spoločnosti našich nemeckých priateľov.

Pondelok
Na tento deň sme mali naplánovaný výlet do neďalekého Munsteru, kde sme sa stretli s charizmatickým sprievodcom. Pozreli sme si najvýznamnejšie pamiatky mesta a vypočuli zopár viet o ich histórii. Voľný čas sme strávili nákupom suvenírov. Po návrate z Munsteru sme sa zbalili. Stretli sme sa až o pol siedmej na slávnostnej večeri . Po večeri sme sa rozlúčili s našimi nemeckými hostiteľmi a dali zbohom Warendorfu.
 

FOTOGALÉRIA